plak├ít Film Var├║j…!

617

─îas na popkorn85 minut
IMDb 7.2/1051 hlasů
Filmová klapka ikona Czechoslovakia

Var├║j…!

Beware!

7.2/10
Re┼żie: Pa─żo Bielik(3) Martin Fric(41)
Sc├ęn├í┼Ö: Palo Bielik, Martin Fric, Karel Stekl├Ż

Prv├Ż slovensk├Ż hran├Ż film nakr├║ten├Ż po druhej svetovej vojne. Mnoh├ş Slov├íci pred prvou svetovou vojnou emigrovali do Ameriky za lep┼í├şm ┼żivotom, preto┼że na Slovensku vl├ídol ├║tlak zo strany vl├ídnucej ma─Ćarskej moci a ─żudia si nedok├ízali n├íjs┼ą pr├ícu. Tak ako in├ş, za more odch├ídza aj mlad├Ż horal Ondrej Muranica (Pa─żo Bielik), aby si vo vysn├şvanom Novom svete na┼íiel pr├ícu a zarobil peniaze pre svoju rodinu. Sny a n├ídeje na lep┼í├ş ┼żivot mu v┼íak zmar├ş bansk├í katastrofa. Ondrej sa s├şce zachr├íni, ale strat├ş pam├Ą┼ą. Vyhl├ísia ho za nezvestn├ęho a ke─Ć sa mu po rokoch n├íhodou vr├íti pam├Ą┼ą, Ondrej sa rozhodne vr├íti┼ą domov. A┼ż po n├ívrate do vlasti zist├ş, ┼że sa jeho ┼żena Eva (Ji┼Öina ┼át─Ťpni─Źkov├í) vydala za jeho najlep┼íieho kamar├íta Mi┼ía (J├║lius P├íntik). Ako inak, schy─żuje sa ku katastrofe... V obdob├ş rokov 1918-1938 dominovala v ─îeskoslovensku ─Źesk├í kinematografia, na Slovensku sa vyskytli len ojedinel├ę snahy vybudova┼ą filmov├Ż ┼żivot. V─Ćaka ┼ít├ítnej podpore v obdob├ş 1939-1945 sa dotvorili obrysy slovensk├ęho filmu, ktor├ę ukon─Źil vznik hran├Żch sn├şmok Var├║j...! a Vl─Źie diery (1948) v demokratickom ─îeskoslovensku. V sn├şmke Var├║j... s├şce st├íle zohr├íva nezanedbate─żn├║ ├║lohu ─Źesk├í trad├şcia a jej reprezentanti vo v┼íetk├Żch zlo┼żk├ích filmovej produkcie (re┼żis├ęr, kameraman V├íclav Hanu┼í, scen├írista Karel Stekl├Ż), ale po prv├Ż raz sa ─Źeskoslovensk├í spolupr├íca z 30. rokov st├íva slovensko-─Źeskou. Vo─żba adapt├ície dr├ímy Ivana Stodolu Ba─Źova ┼żena ako prv├ęho slovensk├ęho filmu produk─Źnej spolo─Źnosti Slofis mala viacero d├┤vodov. Pre Fri─Źa bol pr├ş┼ąa┼żliv├Ż dedinsko-folkl├│rny r├ímec pr├şbehu, pre Bielika zase sk├║senos┼ą so Stodolovou dr├ímou z ─Źias p├┤sobenia v Slovenskom n├írodnom divadle, kde hral postavu Ondreja Muranicu, a jej soci├ílno-kritick├ę z├ízemie. Z politick├ęho h─żadiska t├ęma vyhovovala zameraniu nov├ęho ┼żivota, pripom├şnala ma─Ćarsk├Ż ├║tlak a zrod ─îeskoslovenska roku 1918 ako paralelu k budovate─żsk├ęmu optimizmu prv├Żch povojnov├Żch rokov. Paradoxom je, ┼że po nedemokratickom prevrate v roku 1948, sa naplno rozbehla ─Źinnos┼ą cenz├║rnych org├ínov, ktor├ę o dva roky nesk├┤r sn├şmku spolu s ─Ćal┼í├şmi 541 filmami vyradili z filmovej distrib├║cie, preto┼że nevyhoveli ideologick├Żm krit├ęri├ím. O rok nesk├┤r pri prehodnocovan├ş na─Ćalej zostal film v trezore, preto┼że ho komisia pova┼żovala za vadn├Ż z h─żadiska ideovej hodnoty. Podobne dopadli napr. aj Vl─Źie diery a ─îertova stena, ktor├ę nes├║ pln├ę stopy bur┼żo├íznej filmovej tvorby i bur┼żo├ízneho nacionalizmu.